Zatiaľ mnohé skutočnosti nasvedčujú tomu, že prvý polrok 2020 bude znamenať zmenu v správaní spotrebiteľov, ktorá môže mať trvalejší charakter. Na jednej strane panujú medzi ľuďmi obavy o zdravie, na druhej strane mnohí možno považujú hroziace 14-dňové povinné karantény za strašnú stratu času. Iní spotrebitelia možno prišli o svoj zdroj príjmu a odkladajú nákupy väčších položiek na neskôr. Tak či tak, stratégovia veľkých spoločností sa od apríla tohto roka pripravujú na trvalé zmeny v spotrebiteľských preferenciách.
Jedno z odvetví, ktoré prechádza významnými zmenami je ťažba a spracovanie ropy. Anglicky hovoriaci odborníci v tomto odvetví hovoria často o skupine významných nadnárodných firiem označovanej slangovo „Big Oil“. Patria sem firmy ako BP, Chevron, ExxonMobile, Royal Dutch Shell, Eni, Total, Conoco Phillips ale už aj čínsky Sinopec. Všetky spomínané spoločnosti v dnešnej dobe unisono hovoria o znižovaní objemov výroby. Podobne sa všetkých týka okresanie plánovaných investičných plánov. Ako písal ešte koncom marca Reuters, čínska štátna petrochemická skupina Sinopec sa vzhľadom na prepuknutie korona vírusu v tomto roku pripravuje na nižší stupeň využitia svojich rafinérskych kapacít. Kým v roku 2019 boli jej rafinérie využité na 91,3 %, v roku 2020 firma predpokladá využitie kapacít zrejme len na 66 %. Vzhľadom na radikálne zníženú mobilitu obyvateľov a ekonomiky vo svete, odborníci Sinopecu predpovedajú, že cena ropy na svetovom trhu v roku 2020 bude kolísať niekde okolo $ 42 za barel. Ak by jej cena mala klesnúť pod 35 $, nemajú zariadenia na úpravu uhlia na tekuté palivo (CTL) žiaden ekonomický zmysel. Sinopec prevádzkuje tri takéto rafinérie a ich budúcnosť bude závisieť na cenách surovej ropy v budúcich rokoch. Break even úroveň, kedy dáva prevádzka skvapalňovacích liniek na uhlie zmysel, je na úrovni cien surovej ropy $ 60 za barel, uvádza portál argusmedia.com.
Omnoho lepšie na tom nie je ani Holandsko – britský gigant Royal Dutch Shell, ktorý koncom júna upozornil svojich akcionárov a investorov, že vzhľadom na prepad v dopyte po palivách a iných výrobkoch z ropy bude musieť odpísať hodnotu aktív niekde medzi 15 až 22 $ miliardami. Budú sa musieť okresať investície, odhadované hodnoty ložísk ropy, počty zamestnancov a podobne aj dividendy. Žiadna z divízií tejto firmy nezostala nedotknutá pandémiou a jej dôsledkami. Straty zaznamenala divízia ťažby, pokles objemov dosiahla preprava a obchodovanie a podobný prepad sa prejavil aj v divízii LNG – skvapalneného zemného plynu. Skvapalnený plyn považoval Shell za hudbu budúcnosti, no tu zapracoval nielen vírus covid-19, ale aj minuloročná miernejšia zima v Európe. Menej výrobkov vyrobili aj v petrochemických prevádzkach a menej palív predali tiež čerpacie stanice so žltou mušľou v logu. Stratégovia v ropných spoločnostiach predpovedajú, že zvýšeným využívaním práce z domu, vyšším využívaním telekonferencií, skypov, zoomov a podobných aplikácií, príde k poklesu spotreby palív. Ďalší pokles spotreby vyvolajú opatrenia v leteckej preprave. Prísnejšie hygienické predpisy menia počty cestujúcich na palubách lietadiel a pridávajú nové náklady pre dopravcov. Na znižovanie spotreby paliva v letectve tlačila napríklad Európska komisia, bez ohľadu na korona vírus. Zníženie emisií CO2 sa nedá dosiahnuť inak, ako menšou spotrebou pohonných látok.
Môžeme súhlasiť s názorom redaktorov portálu bloomberg.com, ktorí hovoria, že veľké petrolejárske spoločnosti tak trocha využili pandémiu covid-19. Využili ju ako určitú výhovorku a vhodný moment na ohlásenie zlých správ. Investorom a akcionárom sa chtiac nechtiac muselo dolu krkom dostať všetko nepríjemné, čo prináša zdvojený tlak. Na jednej strane pokles dopytu vyvolaný pandémiou, no o nič menší nie je tlak vyvolaný ekologickými iniciatívami a legislatívou, pričom svoje prináša aj technologický pokrok. Elektromobilita nie je už len zábavkou ekologických milionárov zo Silicon valley.
Na scvrkávajúce sa ziskové marže reagoval aj ďalší z Big Oil hráčov, Britská spoločnosť BP. Jedným z opatrení, ktoré BP prijala, bol odpis hodnoty aktív, ktorý dosiahne objem $ 13 až 17,5 miliardy. Zníženie hodnoty ložísk ropy, ako aj úprava hodnoty rôznych projektov smerom nadol bola vynútená očakávaným dlhodobým poklesom priemerných cien o 20 až 30 %, ako uvádza bloomberg.com vo svojom príspevku. Odpisy, aké avizujú BP alebo Shell znamenajú, že akcionári prídu o hodnotu svojej investície a zároveň to znamená zhoršenie ukazovateľov zadlženosti. Pomer čistého dlhu k akcionárskemu imaniu sa v BP blíži k 50 %, čo je asi najvyššia hodnota medzi veľkými petrolejárskymi spoločnosťami. Zrejme aj snaha o zlepšenie týchto ukazovateľov bola motívom pri predaji petrochemickej divízie BP. Koncom júna ohlásila BP predaj svojej chemickej divízie za cenu $ 5 miliárd v prospech britského, prudko rastúceho špecialistu Ineos. O tom, ako napätá situácia vládne v odvetví spracovania ropy však svedčí aj forma úhrady za chemickú divíziu BP. Prvá platba zo strany Ineos bude vo výške $ 400 miliónov a ďalšie $ 3,6 miliardy sa budú prevádzať po ukončení transakcie. Zvyšná miliarda bude rozložená na niekoľko splátok, z ktorých posledná, vo výške $ 700 miliónov, bude uhradená koncom júna 2021.
Čitateľ sa môže pýtať, či toto všetko nie sú náhodou len príliš rýchle reakcie a klasická panika? Prečo by sa kvôli momentálnemu prepadu spotreby a dopytu mala trvalo znížiť výroba ropných produktov? Je overenou pravdou, že hospodársky rast sa nikdy nevyvíja priamočiaro. Pravidelne sa v historickom vývoji opakujú fázy expanzie a spomalenia. Majú členovia predstavenstiev všetkých veľkých petrolejárskych firiem pravdu? Ak áno, znamenalo by to, že spotreba palív skutočne poklesne dlhodobo o 20, alebo až 30 %. Dopady takéhoto cenového vývoja budú mať fatálne následky pre mnohé krajiny, ktorých ekonomika závisí do veľkej miery na ťažbe ropy. Ak by svetové ceny poklesli oproti predkoronovému obdobiu o 20 – 30 %, v mnohých oblastiach sveta sa ropa jednoducho nebude dať ťažiť so ziskom.
Samozrejme, ako každá cena, aj cena ropy sa v trhovom prostredí odvíja od dopytu a ponuky. Krajiny zoskupené v organizácii OPEC už dnes reagujú a znižujú množstvo denne ťaženej ropy a dokážu sa dohodnúť aj s nečlenskými krajinami, ako sú napríklad Rusko či Nigéria. Posledné údaje z USA hovoria o rekordnej úrovni zásob ropy, ktoré dnes teoreticky vystačia na viac ako 90 dní. Na uloženie zásob sa ešte aj v júni 2020 využívali veľkokapacitné námorne tankery a dosiahnuť rovnováhu medzi ťažbou a spotrebou bude chvíľu zrejme trvať. Štruktúra dopytu sa v rokoch 2020 až 2023 oproti minulosti zrejme zmení a pokles zaznamená určite spotreba nafty (vzhľadom na prísne požiadavky na zníženie emisií pevných častíc, síry a CO2). Znížený bude aj dopyt po leteckom palive, pretože návrat k počtu prepravených osôb z obdobia pred marcom 2020 sa neočakáva skôr, ako v roku 2023.
Z vyššie uvedených faktov vyplýva, že každý investor by si mal vyhodnotiť, aké dopady bude mať zmenený trh s pohonnými hmotami na jeho investície. Pre bežného spotrebiteľa to zrejme bude znamenať, že na čerpacích staniciach by sme ešte nejaký ten mesiac mali vidieť ceny pohonných hmôt niekde pri číslach 1,10 – 1,20€/liter.