Prečo opatrenia centrálnych bánk nezvyšujú infláciu?

30/07/2020

Rotačky v tlačiarňach cenín sa krútia na plné obrátky a centrálne banky využívajú bezodnú pokladnicu na nákup dlhopisov a cenných papierov. Predošlou vetou by sa zrejme dala opísať realita od čias veľkej finančnej krízy z rokov 2007 – 2008.

V tejto súvislosti nás môže napadnúť otázka: „Pri toľkých nových peniazoch, kedy sa prejaví inflácia?“ Ak v priebehu pár mesiacov súvaha americkej Federálnej banky vzrástla na 7 biliónov, muselo sa to odzrkadliť na peňažnej mase, ktorá je v obehu. Pravda je však taká, že úplne jednoduchá a priama úmera sa v tomto prípade nedá použiť. Tvorba peňazí a ich „vypustenie“ do bankového sektora neznamená automaticky, že tieto peniaze začnú pracovať na znehodnocovaní meny.

Bankový sektor potreboval injekciu

Bankám bola po veľkej finančnej kríze poskytnutá likvidita, pretože v ich aktívach sa nachádzali nesplácané úvery (napríklad nadbytočne poskytnuté špekulatívne hypotéky). Na to, aby sa banky udržali pri živote aj s nefunkčnou časťou úverového portfólia, poskytla im v USA Federálna rezervná banka dodatočnú likviditu, aby sa nezastavilo poskytovanie nových pôžičiek. Bolo to núdzové opatrenie, ktoré malo črty experimentu. S nedostatkom kapitálu bánk, ktorý by spôsobili nesplácané úvery, by sa ekonomika už tak jednoducho nedostala k novej potrebnej likvidite. Kvantitatívne uvoľňovanie tak bankám zlepšilo ukazovatele v ich súvahách a umožnilo im aj naďalej obsluhovať podnikateľov pri investíciách. Ako sa nesplácané úvery postupne odpisovali, začali aj banky do Federálnej rezervnej banky vracať prostriedky z kvantitatívneho uvoľňovania. Dalo by sa povedať, že novo natlačené peniaze nikdy neopustili bankový sektor v plnej miere a iba ich časť pristála u spotrebiteľov. Deflácia hrozila už pred rokom 2008 a vďaka novým peniazom z FED-u sa deflačný trend podarilo zvrátiť. V porovnaní s miernou infláciou je akákoľvek deflácia nepriaznivá.

Otrasy v ekonomike spôsobujú hyperinfláciu

Ďalším faktorom, kvôli ktorému sa v súčasnosti neprejavil scenár z historických hyperinflačných časov je, že neprišlo k deštrukcii výroby a sektora služieb. Hyperinflácia v prípadoch ako bolo Nemecko po prvej svetovej vojne, alebo Zimbabwe počas vlády R. Mugabeho, bola do veľkej miery vyvolaná nefunkčnou ekonomikou. Keď Nemecko nevládalo splácať reparácie za prvú svetovú vojnu, obsadili víťazné mocnosti oblasť Porúria, ktorá bola priemyselnou zónou a zdrojom surovín. Obyvateľstvo však spustilo formu štrajku, či bojkotu cestou pasívneho odporu. Robotníci nepomáhali mocnostiam, ktoré obsadili Porúrie a úrady vo vtedajšom Nemecku to tolerovali. Bolo však potrebné tlačiť peniaze na úhradu miezd tých zamestnancov, ktorí netvorili žiaden produkt. Spustili sa rotačky a výsledok všetci poznáme. Zimbabwe doplatilo na reformu vlastníctva pôdy a zhoršenie výsledkov hospodárenia farmárov. Samozrejme, svoj podiel mali aj vojnové aktivity R. Mugabeho, ktoré bolo potrebné financovať „natlačenými peniazmi“.

Budú nízke úroky a nákupy dlhopisov stačiť?

Ak bude potrebné rozbehnúť ekonomiku, nebude sa to dať zrejme dosiahnuť cez tradičné, doteraz používané monetárne nástroje. Úroky budú pravdepodobne dlhodobo nízke, firmy si budú schopné lacno požičať a modernizovať výrobu. To zníži celkové náklady na výrobu a ceny tovarov budú môcť poklesnúť bez nutnosti znižovania marže. Modernizácia výroby a distribúcie ovplyvní počty zamestnaných. Nebude potrebný veľký počet predavačiek, keďže maloobchod sa presúva masívne na internet. Miera nezamestnanosti pravdepodobne nebude klesať, čo bude nútiť spotrebiteľov šetriť. To znamená, že sa bude znižovať dopyt po tovaroch a službách. Tým pádom výrobcovia budú nútení znižovať ceny.  Kvôli týmto očakávaniam sa dá predvídať deflačný trend. Peňažné prostriedky domácností sa nedostanú do obehu a bude teda potrebné predstaviť iné nástroje, ktoré „nakopnú“ spotrebu. Možno to budú programy podpory vybraných sektorov, rôzne „šrotovné“ s cieľom podporiť nákup nových vozidiel (ideálne ekologickejších elektromobilov). Prípadne podpora pre cestovný ruch, aby sa nakopol sektor služieb a podobné opatrenia nemonetárneho druhu. Od roku 2011 sa FED a podobne aj ECB snažia dosiahnuť inflačný cieľ 2 % a dodnes sa im to nedarí. Inflácia nie a nie prekonať hodnotu 1 %. Aj to dokazuje, že bude zrejme nutné predstaviť iné nástroje a možno koordinovať svoje opatrenia aj ministerstvami zodpovednými za hospodárstvo a financie.

Inflácia investičných aktív

Iný pohľad na infláciu spôsobenú kvantitatívnym uvoľňovaním hovorí, že existuje, len je presunutá do inej kategórie. Hovorí sa o inflácii investičných aktív. Nehnuteľnosti, akcie firiem, drahé vína, zberateľské predmety, drahé hodinky, raritné historické vozidlá a podobné predmety v posledných 10-15 rokoch prudko rástli na svojej hodnote. Ako uvádza stránka Liv-ex.com, ceny zberateľských vín veľmi intenzívne kopírujú ekonomické udalosti. Pri dobrom výbere sa dosahujú dvojciferné návratnosti investície.

Každý investor si musí vyhodnotiť všetky spomenuté fakty a rozhodnúť sa, či chce svoje prostriedky chrániť pred znehodnotením, alebo či skôr vsadí na rast cien aktív. Neustály a nepretržitý rast neexistuje. Dlhodobý prudký rast hodnoty investičných aktív sa zväčša označuje ako bublina a tie zvyknú spľasnúť.

Back