Ako plynie čas a rok 2020 sa blíži ku svojej polovici, sú už viditeľné prvé náznaky, akým smerom pôjde oživenie najdôležitejšej ekonomiky na západnej pologuli. Tempo oživenia bude pravdepodobne odlišné na kapitálovom trhu a iné na trhu práce.
Všetky doterajšie opatrenia Federálnej rezervnej banky zatiaľ viedli k tomu, aby sa z ekonomickej krízy nestala aj kríza finančná. Prísľub daný FED-om voči firmám a podnikom v USA, ktorý sa týkal nákupu dlhopisov s investičným ratingom sa pretavil do rekordného čísla predaja takýchto cenných papierov. Za prvých 149 dní sa predali dlhopisy s investičným stupňom ratingu za viac ako 1 bilión $. V roku 2019 sa tento objem dosiahol až niekedy v novembri. O tom, ako potrebné sú peniaze poskytnuté FED-om, hovorí aj iný ukazovateľ. Počet skrachovaných firiem, ktoré požiadali o ochranu pred veriteľmi sa vyšplhal na najvyššiu hodnotu od čias veľkej finančnej krízy z roku 2007. K máju 2020 sa podľa Bloombergu za 12 mesiacov do krachu dostalo až 98 spoločností so záväzkami nad 50 miliónov $.
Likvidita sa nedostala len do firiem. Podobnú injekciu dostali aj domácnosti z gigantického vládneho záchranného balíčka schváleného administratívou Donalda Trumpa. Celkovo sa do ekonomiky z tohto zdroja dostali 2,3 bilióny $ a o ďalšom bilióne sa hovorí teraz, začiatkom júna. Ako píše Reuters, každý z oprávnených prijímateľov dostal 1 200 $ a dodatočných 500 $ na každé dieťa. Hovoríme o miliónoch Američanov, ktorých rodiny mali príjem menej ako 99 000 $ za rok. Zvýšené boli aj dávky v nezamestnanosti a podpora vo forme grantov a úverov bola nasmerovaná aj do firiem s menej ako 500 zamestnancami.
Potreba takýchto záchranných peňazí však bude zrejme v priebehu roka 2020 v USA rásť. Nezamestnanosť rástla rapídnym tempom a ako píše Forbes, do štatistiky sa Úradu pre pracovnú štatistiku vplazila „chybička“. Dva mesiace bolo 4,9 milióna Američanov vykazovaných ako zamestnaní, pri tom však prácu nemali. Takže skorigované čísla o nezamestnanosti by mali byť za apríl 19,5 % a za máj 16,1 %. V máji 2019 sa toto číslo v USA pohybovalo niekde na úrovni 3,6 %.
Peniaze však nemajú motúzik a o ich využití, najmä v prípade priamych platieb pre domácnosti rozhodovali zväčša „hlavy rodín“ a nie administratíva v Bielom dome. Tak sa stalo aj to, že namiesto nákupov spotrebného tovaru (na čo boli pôvodne podľa vládneho zámeru určené), sa ich pomerne veľká časť dostala na burzu. Tieto peniaze v určitej miere počas prvého pol roka pomohli zohriať akciový trh. Hovorí o tom aj stránka cnbc.com, spomínajúc štúdiu spoločnosti Yodlee. Tá hovorí o zvýšenom objeme investícií do obchodných účtov po poskytnutí záchranných peňazí vládou USA. Podľa portálu ccn.com, by akcie v indexe S&P 500 dnes mohli byť predražené o 16 % ich vnútornou hodnotou.
Rast hodnoty akcií je dnes postavený zrejme na dvoch faktoroch. Jedným je opätovné otváranie ekonomiky po nútenom vypnutí kvôli covidu-19 a s ním spojená euforická nálada investorov. Druhým podstatným faktorom je takmer bezbrehý objem likvidity napumpovaný cez kvantitatívne uvoľňovanie, záchranné balíčky a nákupy dlhopisov. Dôkazom eufórie je napríklad Boeing. Výrobca lietadiel sa od marca 2019 potácal a cena jeho akcií sa v marci 2020 zrútila na 95 $, čo bol medziročný pokles o takmer 74 %. Akonáhle však letecké spoločnosti začali avizovať obnovenie leteckej prepravy od leta 2020, začali aj investori pozitívne vnímať akcie Boeingu. Spoločnosť má síce obrovský výpadok objednávok, stále nevieme, kedy sa ich model 737 Max opäť dostane na oblohu a aj objednávky nových lietadiel od zákazníkov ešte zďaleka nie sú isté. Letecké spoločnosti jedna po druhej odďaľujú nákupy nových lietadiel, alebo ich úplne rušia. No i tak, cena akcií Boeingu od začiatku mája zvýšila svoju cenu o viac ako 100 $.
Okrem sentimentu sa však dajú nájsť aj akcie, ktorých hodnota rastie aj vďaka skutočnému zlepšeniu výkonov firiem. Takýmito víťazmi medzi akciami by mohli byť cenné papiere technologických firiem. Skupina známa aj pod skratkou FAANG, čo sú akcie veľkých solídnych firiem ako Facebook, Amazon, Alphabet, Netflix a Google. Dnes sa už občas hovorí o Faang and friends, pretože sa k nim priraďujú aj iné firmy z oblasti IT, ako Microsoft, Cisco či Tesla. Nariadenia vlád spôsobené novým korona vírusom prispeli k tomu, že zamestnanci na homeoffice začali masívne využívať produkty a služby FAANG. Produkty ako cloudové úložiská, či virtuálne meetingy sú dnes potrebné omnoho viac, ako pred rokom. Podobne vzrástli aj dopyty po informáciách na Googli. Pýtate sa, prečo? Deti nie sú v škole, no vzdelávajú sa cez internet. A ak majú nejaké úlohy, majú komfort, že na rozdiel od školských tried, si môžu doma odpoveď „vygúgliť“. Technologické akcie sa dnes obchodujú najmä na burze NASDAQ a jeho hlavný ukazovateľ composite sa od svojho dna 6860 bodov, kde bol 23. marca, zotavil na predkoronové hodnoty na úrovni 9925 bodov.
Povedzme si však aj to, že vlna úspechu technologických firiem môže byť podporená voľnými peniazmi, nízkymi úrokmi a špekulatívnymi nákupmi. Podliehajúce parametre budú v budúcnosti závislé na schopnosti firiem ako je Google, Microsoft, či Amazon dodať služby firemnému sektoru. Ak sa im podarí dodať cloudové riešenia, či prenájom dátových kapacít a získať dostatok firemných zákazníkov pre tieto služby, ešte stále bude potrebné za tieto služby inkasovať hotovosť. Tá však bude u firemných zákazníkov závislá na vývoji nezamestnanosti v nasledujúcich 12 – 18 mesiacoch. Ako sme uviedli vyššie, nezamestnanosť v USA je na dvojciferných číslach a čísla v Európe sa tiež nebudú vyvíjať lepšie. Na rozdiel od USA sa vo väčšine krajín EÚ počas pandémie využila forma Kurz Arbeit skrátených pracovných hodín, to však ide ruka v ruke so znížením miezd. Takže kúpna sila domácností v Európe je následkom toho znížená.
Pre odhad budúceho vývoja má zmysel sa ísť pozrieť naspäť do roku 2019. Odvetvia, ktoré sa už v roku 2019 ocitli v ťažkostiach, sa pravdepodobne budú len pomaly zviechať z krízy spôsobenej covidom-19. Už pred vypuknutím pandémie sa znižovali investície amerických priemyselných spoločností, dopravné spoločnosti vykazovali nižšie objemy prepravených tovarov a medzi USA a Čínou eskalovala colná a obchodná vojna.